Svaly si pamätajú, neboj! Budeš o pár týždňov späť! Toto si už asi počul. A úprimne, niečo na tom je. Veľa ľudí po pauze od tréningu naozaj zistí, že stratené svaly a výkon naberú späť rýchlejšie, než ich budovali prvýkrát. Otázka však neznie len či sa to deje (lebo vieme, že hej), ale hlavne prečo sa to deje.
Vo fitness svete sa svalová pamäť (muscle memory) často podáva ako hotová vec. Akoby bolo úplne jasné, že sval raz narastie, získa nové jadrá, tieto jadrá si nechá navždy a pri návrate do fitka zrazu vystrelí späť. Lenže keď sa pozrieme na dôkazy poriadne, zistíme, že realita je... no... trošku menej čierno-biela. Niečo vieme. Veľa si myslíme. A ešte viac ľudí si domýšľa. Rozoberiem ti preto čerstvý výskum, ktorý ma zaujal.
Prvá časť článku je taká viac geeky, ale prejdem ku zaujímavým štúdiám a aj praktickejšej časti, neboj :)
Najprv si povedzme, ako vlastne sval rastie
Ak chce sval rásť, musí dlhodobo platiť veľmi nudné, ale podstatné pravidlo. Syntéza svalových bielkovín musí prevyšovať ich rozpad. Aby sa to mohlo diať, nestačí len zjesť bielkoviny a dúfať. Sval potrebuje mať aj výrobnú kapacitu, teda schopnosť produkovať nové bielkoviny. Toto prebieha v dvoch základných krokoch:
1. Transkripcia
V jadre bunky sa časť DNA prepíše do RNA. Vzniká najmä
- mRNA, niečo ako návod na stavbu bielkoviny
- tRNA, doručovateľ aminokyselín
- rRNA, základ ribozómov, teda miest, kde sa bielkoviny skladajú
2. Translácia
Podľa návodu z mRNA sa na ribozómoch začnú skladať nové bielkoviny. Čím viac ribozómov a čím väčšia výrobná kapacita, tým väčší potenciál pre rast. A tu sa dostávame k jednej dôležitej veci. Svalové vlákno je obrovská bunka. Má viac jadier, ale keď rastie, každé jadro musí obsluhovať čoraz väčšie územie. Tomu sa hovorí tzv. myonuclear domain. Teda aký kus svalového vlákna má jedno jadro pod kontrolou. Keď sval rastie príliš a existujúce jadrá už nestíhajú, do hry môžu vstúpiť satelitné bunky. To sú svalové kmeňové bunky, ktoré sa môžu pripojiť k vláknu a darovať mu nové jadrá. Takto sa rozšíri transkripčná a translačná kapacita vlákna. To je základ celej teórie, prečo by sval mohol mať istú “pamäť”.
Potrebuje sval na rast satelitné bunky vždy?
A tu sa už vedci začnú hádať. Vieme, že rast svalového vlákna sa často spája s nárastom počtu myonukleí. Existujú dáta, ktoré naznačujú, že proliferácia, diferenciácia a fúzia satelitných buniek môžu byť potrebné pre hypertrofiu, najmä keď sa svalové vlákno zväčšuje viac. Zároveň však satelitné bunky nerobia len toto. Pomáhajú aj s opravou tkaniva, udržiavaním svojho vlastného "poolu" a remodeláciou okolia. Čiže vyšší počet satelitných buniek ešte automaticky neznamená, že práve sleduješ rastový mechanizmus.
Najpoctivejšia formulácia je teda asi taká, že v krátkodobom horizonte možno sval vie rásť aj bez zásadného prísunu nových jadier. Ale pri väčšom raste je celkom možné, že sa bez nových myonukleí nezaobíde. Lenže to nás privádza k ešte zaujímavejšej otázke.
