Ako prvý to schytal erythritol (áno, viem - ide o polyol, ale v kontexte článku je pocohpiteľne tu). Nasledovala sukralóza a nakoniec to bol aspartám, ktorý skončil najhoršie. Vraj spôsobuje rakovinu. Možno si nečítal všetky tie štúdie, správy, informácie, a tak sa pozrime na všetky 3 príbehy pekne v jednom článku.
Ak sa ti bude páčiť, môžeš nás podporiť (a zároveň získaš cool benefity) formou Premium sekcie.
#1 Erythritol môže zapríčiniť problémy so srdcom, dokonca infarkt!
Tak zneli nadpisy rôznych portálov. Zahraničných či česko-slovenských.
Ako sme si písali tu, erythritol sa v tele absorbuje v tenkom čreve a z tela ide von v nezmenenej podobe formou moču. Má 0 kCal/g a je to jeden z viacerých polyolov, teda alkoholových cukrov. V malom množstve sa nachádza aj v ovocí, syre, víne či pive. Jediné také negatívum, ktoré je známe, sú gastrointestinálne problémy, ak to s erythritolom preženieš. Ale to platí snáď u všetkých sladidiel.
Výskumníci v rámci spomínanej novej štúdie zaznamenali súvislosť medzi plazmatickými hladinami erythritolu v krvi a závažnými srdcovými príhodami ako infarkty či mŕtvice. Štúdia sa však nepozerala na príjem erythritolu v strave. Pozrela sa len na cirkulujúce hladiny v plazme. A prečo by ťa táto informácia mala zaujímať? Pretože erythritol si telo dokáže vytvoriť samé skrz pentózafosfátovú dráhu (alebo vie byť získaný z jedla). Takže nemôžeme povedať, či pacienti mali vysoké hladiny preto, lebo jedli veľa potravín, kde bol erythritol, alebo ich telo si ho jednoducho vytvorilo. To by sa však dalo zistiť! Stačilo zobrať tých, ktorí mali vyššie hladiny a skúmať, či prijímali také a onaké potraviny s obsahom tohto sladidla. Na to sa však vykašľali, resp. neoverili hladinu erythritolu v plazme. Namiesto toho opakovali túto prapodivnú analýzu ešte dvakrát.
Navyše, erythritol je veľmi zle metabolizovaný v tele a väčšina skončí vo forme moču, ako sme si hovorili v úvode. A telo vie produkovať erythritol v reakcii na oxidatívny stres alebo pri poškodení ciev. Takže dáva zmysel, že tí, ktorých hladina bola vyššia, mali viac infarktov a mŕtvic. Tak to proste funguje v našom tele, keď sme vážne chorí.
Ďalšia "sranda" je, že vyše 70 % ľudí vo výskume malo ischemickú chorobu srdca. Vyše 15 % malo zlyhanie srdca. Cez 40 % z nich už malo infarkt aspoň jedenkrát. Cez 20 % z nich malo cukrovku a vyše 70 % malo vysoký krvný tlak. A ich vek? Okolo 65 rokov. Títo ľudia jednoducho mali veľmi zvýšené riziko tzv. MACE (major adverse cardiac events) už v základe. Bohužiaľ, tieto informácie v článkoch, ktoré zdieľali mienkotvorné denníky a magazíny, už nenájdeš.
Teraz čítaj pomaly. Čo myslíš, mali vysokú hladinu erythritolu v plazme, pretože títo ľudia jedli veľa proteínových tyčiniek, hrozna, hrušiek, syrov či vína? Alebo mali vysokú hladinu erythritolu v plazme, pretože boli významne chorí a v takomto stave si telo produkuje erythritol? Simsalabim, reverzná kauzalitka. A médiá ti aj tak predostrú vetu, že erythritol je spojený s infarktom.
Okrem toho sa v randomizovaných kontrolovaných štúdiách ukázalo, že suplementácia erythritolom zlepšuje HbA1c (glykovaný hemoglobín, čo je jeden z najdôležitejších parametrov kompenzácie diabetu) a citlivosť na inzulín.
Čo najviac pesimistické vieme vyvodiť z výskumu? Konzumácia veľkého množstva erythritolu môže znamenať zvýšené riziko trombotických príhod u ľudí, ktorí už majú veľké riziko závažných kardiovaskulárnych príhod. Zdá sa, že by to mohlo byť relevantné pri 4+ plechovkách nápojov denne sladených erythritolom. Mix štúdií (zvieracie a humánne) naznačujú, že vyššie hladiny erythritolu v krvi môžu ovplyvniť funkciu krvných doštičiek, ktoré zvyšujú riziko trombózy. To je to najviac pesimistické, ak by sme boli 100 % opatrní. Aj napriek tomu, že toto je asi najviac pesimistická vec, ktorú vieme vyvodiť, treba si uvedomiť, že ľudia s takýmto metabolickým profilom majú hyperaktívnu pentózafosfátovú dráhu a pravdepodobne produkujú viac erythritolu.
Väčšina lekárov a odborníkov, ktorý riešili posledné dni tento výskum, sa však zhoduje na realistickejšo-optimistickom vyvodení. A to je, že tento výskum je veľmi zmätený s viacerými in-vitro nepresvedčivými výsledkami a nekompletnej nerandomizovanej vzorke. No rozhodne nehovorí, že erythritol spôsobuje infarkt, ako nám predostreli nadpisy článkov. Aj Doktorka Nicola Guess z Oxfordkej univerzity napísala, že ide o “very weird and certainly very weak evidence”.
#2 Toto bežné sladidlo (sukralóza) ničí ľudskú DNA!
Tak zneli nadpisy rôznych portálov. Zahraničných či česko-slovenských.
Štúdia skúmala toxikologické vlastnosti sukralóza-6-acetátu a sukralózy. Zistili, že zvyšuje expresiu génov spojených so zápalom, oxidatívnym stresom a taktiež MT1G gén, ktorý je spájaný s rakovinou pečene.
Čo je podstatné z vysledkov tejto štúdie?
1 mikrogram = 1000 nanogramov. Takže 400 ng/ml je 0.4 mikrogramu/ml. Preto by si potreboval 1250x viac sukralózy, ako sa použilo v danej štúdii, aby si uvidel také hladiny látky v krvi, ako vo výskume. 250 mg sukralózy zodpovedá štyrom plechovkám diétnej Coly, čo znamená, že by si musel vypiť viac než 5000 plechoviek Coly v priebehu pár hodín, aby si videl takú vysokú koncentráciu sukralózy v krvi.
Mimochodom, väčšina skonzumovanej sukralózy sa vylúči stolicou. Štúdia je navyše in vitro. Aj keď je takáto forma dobrým východiskom, keďže je to lacnejšie a jednoduchšie, je potreba preukázať, že existuje čo i len najmenšia šanca, že v bunkách in vivo dosiahneš rovnaké koncentrácie ako v Petriho miske. A to sa zvyčajne nepodarí.
Jednoducho, titulok znie, že sukralóza ničí ľudskú DNA. Realita je taká, že ak si bunka v Petriho miske (a tak tento článok asi nečítaš) a skonzumuješ 5000 plechoviek Coly Zero za krátky čas, jeden z tvojich biomarkerov DNA môže byť zvýšený. Nezabúdaj, nadpisy týchto magazínov majú pritiahnuť pozornosť a často nereflektujú realitu.
#3 Aspartám spôsobuje rakovinu. WHO ho označila za karcinogén!
Tak zneli nadpisy rôznych portálov. Zahraničných či česko-slovenských.
Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny je "špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre výskum rakoviny". Jej poslaním je podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu rakoviny. Organizácia vznikla v roku 1965 a bola vytvorená ako reakcia na francúzsku iniciatívu zameranú na riešenie mnohostrannej záťaže spojenej s rastúcim výskytom rakoviny. Na ich webovej stránke sa uvádza, že v súčasnosti má 27 členských krajín a že organizácia "za posledných päť desaťročí uskutočnila výskum na celom svete a pomohla tisícom výskumníkov v oblasti rakoviny z rozvojových krajín zdokonaliť sa v práci prostredníctvom štipendií, kurzov a spoločných projektov".
Vedie zoznam karcinogénnych klasifikácií. Hodnotí množstvo "položiek", ktoré môžu siahať od zložiek potravín alebo nápojov až po environmentálne alebo pracovné expozície. Tieto položky sú zaradené do jednej zo štyroch kategórií nebezpečnosti.
V "1" je dostatok dôkazov, že daný produkt môže u ľudí spôsobovať kategóriu. V "2A" existujú silné dôkazy, že daný produkt môže u ľudí spôsobiť rakovinu, ale v súčasnosti nie sú presvedčivé. V "2B" existujú nejaké dôkazy, že daný produkt môže spôsobovať u ľudí rakovinu, ale v súčasnosti tieto dôkazy nie sú presvedčivé. No a v "3" nie je dostatok dôkazov, že daný produkt spôsobuje rakovinu.
Kde je ten aspartám? V skupine 2B. Podľa webovej stránky Úradu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci Ministerstva práce USA sa "táto kategória používa pre činitele, pre ktoré existujú obmedzené dôkazy o karcinogenite u ľudí a menej ako dostatočné dôkazy o karcinogenite u pokusných zvierat."
Pre lepší kontext, v rovnakej kategórii, v akej je teraz aspartám, sú napríklad aj progestíny (používané v niektorých antikoncepčných výrobkoch), výfukové plyny z motorov, extrakt z kavy, extrakt z ginkgo biloba, extrakt z aloe vera a kyselina kávová (nachádza sa v káve, víne, tymiáne, šalvii, cejlónskej škorici, marhuliach, sušených slivkách, jačmeni, raži a yerba maté).
Naopak, viaceré bežné expozície si našli svoje miesto v kategórii 2A, ktorá je "pravdepodobne" karcinogénna (to znamená vyššiu úroveň karcinogénneho potenciálu). Patrí k nim konzumácia červeného mäsa, práca na nočnú zmenu, pitie horúcich nápojov (nad 65 stupňov Celzia), anabolické steroidy, emisie z vnútorných krbov, emisie z vyprážania pri vysokej teplote a práca kaderníka. Ak sa posunieme o ďalšiu kategóriu karcinogénneho potenciálu vyššie, alkoholické nápoje, slnečné žiarenie, spracované mäso, drevný prach a znečistené ovzdušie sa ocitnú priamo v kategórii 1 (karcinogénne pre človeka).
Je mi jasné, že nie každý (v skutočnosti fakt málokto) sa ponorí do problematiky hlbšie. Väčšine (česť výnimkám) stačí takéto spojenie → nadpis, WHO, rakovina, aspartám a automaticky zdieľajú správu ďalej, hovoria, že aspartám spôsobuje rakovinu a viac neriešia.
Samozrejme, nie je to nejaká “dychvyrážajúca” správa. Veď o aspartáme v súvislosti s rakovinou sa už čo-to popísalo. Obavy sa zrodili v reakcii na sériu štúdií na hlodavcoch, ktoré boli dokončené v Ramazziniho inštitúte a ktorých prvé výsledky boli publikované v rokoch 2006 a 2007. V nasledujúcich rokoch vedecká komunita vo všeobecnosti dospela k záveru, že tieto zistenia sú nespoľahlivé, ale obavy pretrvávali. Ako sme však písali v staršom článku, na základe preskúmania všetkých doteraz dostupných dôkazov a správ, vrátane stoviek štúdií, dospel úrad k tomuto záveru: "Štúdie neposkytujú žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali súvislosť medzi aspartámom a rakovinou - v žiadnom tkanive. Aspartám, aspoň podľa doterajších výskumov, je pri súčasnej úrovni spotreby ako sladidlo bezpečný.”
Ako hovorí Eric Helms, zaradenie do skupiny 2B nie je obzvlášť veľký problém. Napríklad, v jednom článku Americkej spoločnosti pre rakovinu sú uvedené známe karcinogény (skupina 1) a pravdepodobné karcinogény (skupina 2A), ako ich určili dve rôzne organizácie. Ani sa neobťažujú uviesť položky v skupine 2B, pretože dôkazy o týchto položkách jednoducho nie sú dostatočne silné.
Po druhé, pravidelne prichádzaš do styku s karcinogénmi v rovnakej kategórii nebezpečnosti a dokonca aj vo vyšších kategóriách nebezpečnosti. Slnečné žiarenie, znečistenie ovzdušia, drevný prach, kyselina kofeínová, príležitostný pohár vína alebo klobásy...
“Umelé sladidlá majú tendenciu vyvolávať neprimerane veľký záujem, keď sa objavia v titulkoch týkajúcich sa zdravia, a mám podozrenie, že veľká časť tohto záujmu súvisí s časťou názvu "umelé". Veľa ľudí sa stáva obeťou logického omylu "odvolania sa na prírodu" a predpokladajú, že "umelé chemikálie" nám musia škodiť.” - Eric Helms
Plus, nezabudni, že tento zoznam karcinogénov sa vzťahuje na karcinogénny potenciál, nie na pravdepodobnosť, že typické úrovne vystavenia spôsobia rakovinu.
Mimochodom, máme tu aj nedávnu správu (uverejnená v roku 2022) o nevýživných - alebo ak chceš - o umelých sladidlách, ktorú vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Hoci sa výslovne neobmedzuje na štúdie o aspartáme, aspartám je zďaleka najviac skúmaným nevýživným sladidlom, a preto prispieva podielom analyzovaných údajov. Ich správa obsahuje meta-analýzy úmrtnosti na rakovinu a výskytu rakoviny u ľudí a okrem toho aj rozsiahlu tabuľku, v ktorej sú zhrnuté zistenia týkajúce sa konkrétnych foriem rakoviny. Pomer rizika pre úmrtnosť aj výskyt rakoviny bol 1.02, čo je približne tak blízko nulovému účinku, ako sa len dá dosiahnuť.
A toto nie je ľahkovážny pohľad na vec. Pokiaľ ide o prehliadanie izolovaných zistení o zmenenom riziku rakoviny, nižšie je obrázok, ktorý pochádza z pomerne známej práce, ktorá dokazuje, že takmer všetko, čo jeme, zrejme spôsobuje rakovinu a zároveň jej predchádza, ak ste ochotní brať všetky izolované zistenia ako nominálnu hodnotu.
Podobné závery uvádzajú aj ďalšie nedávne systematické prehľady zamerané výlučne na aspartám. Napríklad práca Borghoffa a jeho kolegov z roku 2023 sa vo svojom systematickom prehľade zamerala konkrétne na potenciálne súvislosti medzi aspartámom a rizikom vzniku rakoviny, pričom dôkladne zvážila kombináciu štúdií na zvieratách, epidemiologických štúdií a viac ako 1300 mechanistických koncových bodov. Po rozsiahlom preskúmaní najlepších dostupných dôkazov dospeli k nasledujúcim záverom: "Celkovo dostupné dôkazy potvrdzujú, že konzumácia aspartámu nie je u ľudí karcinogénna a že rozporuplné zistenia štúdií [Ramazziniho inštitútu] možno vysvetliť chybami v dizajne a vedení štúdií (napriek dodatočným analýzam na odstránenie obmedzení štúdií), čo uznali aj autoritatívne orgány."
Od roku 2022 Svetová zdravotnícka organizácia stanovila prijateľnú dennú hladinu príjmu aspartámu na 40 mg/kg telesnej hmotnosti, čo je 2800 mg/deň pre 70 kg osobu. Ako vysvetľuje Ahmad a spol., prijateľná úroveň denného príjmu je "odhad maximálneho množstva prídavnej látky v potravinách alebo nápojoch (vyjadreného na základe telesnej hmotnosti), ktoré možno bezpečne konzumovať denne počas života človeka bez akéhokoľvek zdravotného rizika pre spotrebiteľa, vrátane 100-násobného bezpečnostného faktora".
Pravdepodobne môžeš vypiť 12 balení svojho obľúbeného "zero" drinku, kým dosiahneš túto hranicu, a americký Úrad pre potraviny a liečivá stanovil ešte vyššiu hranicu, konkrétne 50 mg/kg. Ani po rozhodnutí zaradiť aspartám do skupiny 2B karcinogénov Spoločný výbor expertov pre prídavné látky v potravinách (ktorého členmi sú aj Svetová zdravotnícka organizácia a Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo) nezmenil ani neznížil prípustnú dennú hladinu príjmu.
A snáď ti je jasné, že aspartám k životu nepotrebuješ. Ak máš nízku toleranciu voči potenciálnym karcinogénom, tak sa mu proste vyhni. Konsenzus je ale taký, že nie sú presvedčivé dôkazy naznačujúce možnosť karcinogénneho účinku. Táto kategória "2B" sa používa pre látky, pre ktoré existujú obmedzené dôkazy o karcinogenite u ľudí a menej ako dostatočné dôkazy o karcinogenite u pokusných zvierat. Ak máš sem-tam v obľube dať si Monster Ultra, Pepsi Max alebo hocijaký "zero/diet" nápoj, nie je aktuálne žiadny relevantný dôkaz o tom, že ideš rakovine naproti.
