Fyzická aktivita ponúka nespočetné množstvo benefitov pre naše zdravie. Na úvod si to rýchlo zhrňme. Cvičenie má priaznivý vplyv na zdravie kostí, systolický aj diastolický krvný tlak, môže znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení alebo znížiť riziko predčasnej smrti. Okrem toho fyzická aktivita znižuje riziko vzniku cukrovky, metabolického syndrómu, srdcových a cievnych ochorení či mŕtvice. A vlastne, mrkni na náš článok o cvičení a jeho výhodách.
Nemôžeme opomenúť ani to, že cvičenie má pozitívny dopad aj na duševné zdravie. Môže zmierňovať symptómy úzkosti (Kim a kol., 2020), depresie či pomáhať lepšie zvládať stres. Rovnako si cvičením zlepšujeme pozornosť, uvažovanie a rýchlosť spracovania.
V posledných rokoch sa medzi tréningami stal populárnym HIIT (vysoko intenzívny intervalový tréning). Dôvodom je pravdepodobne to, že HIIT je časovo efektívnejší oproti tradičnému tréningu a zároveň nám stále poskytuje spomínané zdravotné benefity. Šetríme čas, no zároveň nestrácame výhody.
O čom sa v súvislosti s týmto typom tréningu hovorí málo, je jeho vplyv na kognitívne fungovanie. Teda funkcie ako pamäť, selektívna pozornosť alebo koncentrácia. Rovnako sem spadá schopnosť spracovávať informácie, plánovať či organizovať a kontrolovať vlastné správanie (Lin a kol., 2018). Správne fungovanie kognície je pre nás dôležité z viacerých hľadísk. Len pre predstavu, ak je úroveň kognitívneho výkonu nízka, môže to súvisieť aj s úzkosťou, smútkom, negativizmom alebo depresiou. Naopak, vyššia úroveň fungovania kognície je spojená s pozitívnejším sebaobrazom a sebahodnotou.
Vieme teda, že cvičenie môže zlepšiť naše kognitívne funkcie. Brown a kolektív (2012, in Mekari a kol., 2020) však naznačili, že vo vzťahu medzi fyzickou aktivitou a kognitívnymi funkciami je dôležitejšia skôr intenzita ako kvantita fyzickej aktivity. To by znamenalo, že HIIT by mal mať pozitívnejší dopad na kognitívne fungovanie ako iné typy tréningov. Na základe tohto predpokladu prebehol výskum (Mekari a kol., 2020), ktorého cieľom bolo zhodnotiť vplyv HIIT tréningu v porovnaní s kontinuálnym tréningom strednej intenzity (MICE) na kognitívny výkon dospelých v rámci 6 týždňov. HIIT bolo vykonávané v 15-sekundových intervaloch pri 100 % PPO (peak power output) s 15-sekundovým pauzami. Intervaly sa uskutočňovali v dvoch sériách po 20 minút, medzi ktorými bolo 5 minút pauzy. MICE pozostávalo z jazdy na stacionárnom bicykli po dobu 34 minút pri 60 % PPO.
Výsledky štúdie preukázali, že aj keď oba druhy cvičenia mali vplyv na zlepšenie exekutívnych funkcií, HIIT sa oproti MICE zdal efektívnejší. K rovnakým zisteniam sa prišlo aj pri starších dospelých (Mekari a kol., 2020). V tomto výskume porovnávali HIIT (dve 20-minútové série 15 sekundových intervalov bicyklovania pri 100 % PPO s 15 sekundovými pauzami medzi nimi) so stredne intenzívnym kontinuálnym tréningom (nepretržité bicyklovanie pri 60 % PPO v trvaní 34 minút) a silovým tréningom (8 silových cvičení vykonaných po 2x10 opakovaní na 70 % vnímaného maxima jedného opakovania (1 RM), pričom každý tréning začínal aj končil 3-minútovým ľahkým bicyklovaním pri 25 % PPO). Výsledky ukázali, že 6 týždňov HIIT zásadnejšie dopomohlo k zlepšeniu exekutívnych funkcií ako stredne intenzívny kontinuálny tréning či silový tréning. Autori dokonca odporúčajú, aby do tréningových programov zameraných na zlepšenie výkonných funkcií u starších ľudí boli zaradené cvičenia vyššej intenzity a kratšieho trvania formy HIIT.
Ale nebuďme hrrr v tých záveroch!
Niektoré výskumy sa podrobnejšie venovali aj konkrétnym kognitívnym funkciám, na ktoré môže mať HIIT pozitívny dopad. No výsledky nie sú jednoznačné. Jedna štúdia ukazuje, že HIIT u stredoškolákov zlepšuje zručnosti akými sú plánovanie, rýchlosť spracovania informácií, reakčný čas alebo inhibovanie. Iná štúdia však prináša odlišné zistenia. Tu bol skúmaný vzťah 2-týždňového HIIT a kognície u adolescentov. Zistilo sa, že HIIT mal síce pozitívny vplyv na vizuálne učenie a pamäť, ale zároveň narušil práve spomínanú rýchlosť spracovania informácií a pozornosť u adolescentov. Vo výskume nedopadol dobre ani výkon pracovnej pamäte. Tá sa na prekvapenie zlepšila naopak u tých ľudí, ktorí počas týchto dvoch týždňov necvičili.
Ďalšia štúdia porovnávala vplyv HIIT a statického strečingu na kognitívne fungovanie u detí v pubertálnom veku počas 2-týždňoveho intervalu. Pozornosť smerovala konkrétne na funkciu pamäte, selektívnej pozornosti a koncentrácie. V tomto prípade sa zistil pozitívny vplyv HIIT na selektívnu pozornosť a koncentráciu. Dôležité je ale poznamenať, že zlepšenie nastalo približne 1-2 hodiny po tréningu. Výsledok o tom, ako dlho toto zlepšenie trvalo, nám už štúdia neponúka. A pamäť? Táto štúdia tvrdí, že HIIT nemá zásadný vplyv na zlepšenie fungovania pamäte.
Odlišné závery týchto troch výskumov, z ktorých sa dá len ťažko dospieť k jednotnému záveru vyvoláva pochybnosti. Spomenieme preto zopár faktorov, ktoré mohli zapríčiniť tieto odlišnosti. V prvom rade, každá štúdia nazerala a hodnotila jednotlivé kognitívne funkcie odlišne. Uhol pohľadu zohráva teda veľkú rolu. Dôležité je aj to, že všetky výskumy sa sústredili na krátkodobý vplyv HIIT. Leahy s kolektívom (2020) napríklad hovoria, že práve dlhodobý HIIT má pozitívny vplyv na kognitívne funkcie. Singh s kolektívom (2019) tvrdia to isté v súvislosti so schopnosťou inhibície. Iným dôvodom, ktorý mohol mať vplyv na tak rozdielne výsledky je aj to, že všetky tri štúdie skúmali vplyv HIIT na kogníciu mladých ľudí. No a u týchto ľudí je charakteristické práve to, že ich mozog, a teda aj kognitívne funkcie, sú stále v procese rozvíjania sa.
Slová na záver?
Výsledky výskumov ukazujú, že HIIT naozaj dokáže zlepšiť kognitívne funkcie bez ohľadu na vek. Avšak stále nemáme dostatok dôkazov na to, aby sme dokázali odhadnúť, či je tento typ tréningu v súvislosti s kognitívnym fungovaním lepší ako iné tréningy alebo nie. Rovnako veľký otáznik zostáva aj pri tom, na ktoré kognitívne funkcie má HIIT najväčší dopad. Všetky tieto aspekty budú v budúcnosti potrebovať ďalšie preskúmanie, no nateraz zostáva istotou to, že nech už si do programu zaradíme akýkoľvek typ tréningu, našim kognitívnym funkciám to len prospeje.
Ďalšie použité referencie:
Gale, C. R., Hatch, S. L., Batty, G. D., & Deary, I. J. (2008). Intelligence in childhood and risk of psychological distress in adulthood: The 1958 National Child Development Survey and the 1970 British Cohort Study. Intelligence, 37(6), 592–599.
Leahy, A. A., Mavilidi, M. F., Smith J. J., Hillman, C. H., Eather, N., Barker, D., & Lubans, R. (2020). Review of HighIntensity Interval Training for Cognitive and Mental Health in Youth. Med. Sci. Sports Exerc., 52 (10), 2224–2234.
Lin, J., Wang, K., Chen, Z., Fan, X., Shen, L., Wang, Y., ... & Huang, T. (2018). Associations between objectively measured physical activity and executive functioning in young adults. Perceptual and motor skills, 125(2), 278-288.
Mekari, S., Earle, M., Martins, R., Drisdelle, S., Killen, M., Bouffard-Levasseur, V., & Dupuy, O. (2020). Effect of high intensity interval training compared to continuous training on cognitive performance in young healthy adults: a pilot study. Brain sciences, 10(2), 81.
Mekari, S., Neyedli, H. F., Fraser, S., O’Brien, M. W., Martins, R., Evans, K., ... & Dupuy, O. (2020). High-Intensity Interval Training Improves Cognitive Flexibility in Older Adults. Brain sciences, 10(11), 796.
Singh AS, Saliasi E, van den Berg V, et al. (2019). Effects of physical activity interventions on cognitive and academic performance in children and adolescents: a novel combination of a systematic review and recommendations from an expert panel. Br J Sports Med., 53(10), 640–7.
Stenman, M., Pesola, A., Laukkanen, A., & Haapala, E. (2017). Effects of two-week high intensity interval training on cognition in adolescents : randomized controlled pilot study. Human Movement, 18 (2), 15-20
