Zlomeniny, natiahnutia, roztrhnutia, vykĺbenia, opuchy či modriny, nezávažné boľačky či urgentné a vážne stavy, ktoré ťa vyradia z aktívneho života. Asi je len málo športovcov, ktorí by si určitou formou zranenia neprešli. Definovanie a vedenie štatistík týkajúcich sa športových zranení je však zradná záležitosť, keďže za športové zranenie sa nepovažujú len stavy ako poškodené menisky či potrhané väzy u aktívnych športovcov, ale napríklad aj taká zlomenina zápästia u človeka, ktorý si ide raz za leto rekreačne zakorčuľovať.
Podľa portálu NSC (National Safety Council) vyzerali štatistiky športových zranení v USA za rok 2021 takto:
🤕 6 307 778 športových zranení vyšetrených u lekára
🤕 2/3 zranených boli muži
🤕 25 – 64 rokov – väčšinu zranení utrpeli dospelí ľudia
🤕 1 004 891 zranených detí od 5-14 rokov
🤕 10 % prípadov bolo tak vážnych, že vyžadovali aj hospitalizáciu
Najčastejšími zraneniami v USA za rok 2021 boli zranenia vzniknuté pri posilňovaní či bližšie nedefinovanom cvičení s náradím. Na druhom mieste sa umiestnila cyklistika a na treťom basketbal. Loptové hry v štatistikách celkovo bodovali. Tento rebríček sa týka dospelých ľudí. U detí od 5-14 bodoval najmä futbal, skateboard a bližšie nešpecifikovaná hra na ihrisku (ktorá sa tiež radí k športovým zraneniam).
Už podľa uvedenej štatistiky ti je zrejme jasné, že vyznať sa v presných počtoch zranení, ktoré skutočne vznikli povedzme u aktívnych športovcov, či u ľudí trénujúcich 3x týždenne, je zložité. Ak sa však obrátime na ambulancie, lekári si zvyčajne vedú vlastné, aj keď nie tak presné štatistiky, podľa ktorých je situácia mierne odlišná, a preto neuvádzame presné počty, avšak medzi najčastejšie zranenia podľa Medline patria presilenia, vyvrtnutia, zranenia kolena, zranenia Achillovej šľachy, opuchy, zranenia rotátorovej manžety, vykĺbenia, zlomeniny a syndróm holennej kosti.
Ktoré športy sú rizikové?
Ak sa pýtaš, pri ktorom športe sa ti môže niečo stať, odpoveď znie – úplne pri každom. Zranenie nie je vždy len dôsledkom adrenalínového či kontaktného športu. Najčastejšie k zraneniam dochádza pri nesprávnom technickom prevedení, únave a pretrénovaní, nepozornosti, ale na zranenie úplne stačí aj smola a hlúpa náhoda. Správne postavená otázka sa pýta skôr na to, ako si pri športe (a je viac menej jedno akom) privodíme zranenie, takže otázka vlastne znie „Aké sú rizikové faktory športových zranení?“ Podľa Národného Inštitútu Artritídy, muskuloskeletálnych a kožných ochorení si najjednoduchšie privodíš športový úraz, ak spĺňaš niektoré z nasledujúcich faktorov:
✔️ Pri cvičení nemáš správnu techniku
✔️ Ak si pretrénovaný/á, trénuješ príliš často, dlho či príliš intenzívne
✔️ Ak meníš rýchlo intenzitu aktivity a zanedbávaš rozcvičku
✔️ Ak sa venuješ iba jednému druhu športu a tvoja aktivita je jednotvárna
✔️ Ak beháš na tvrdých povrchoch
✔️ Ak nemáš vhodné vybavenie či obuv, ktorá nie je dostatočne pevná
✔️ Ak máš za sebou predchádzajúce zranenie
✔️ Ak si chorý/á alebo unavený/á
✔️ Ak máš anatomickú predispozíciu k zraneniam
✔️ Ak užívaš niektoré lieky, napríklad fluorochinolóny, ktoré sú spájané so zvýšeným rizikom zápalu šľachy a jej roztrhnutia
Zranenia pri silovom tréningu
Podľa NSC najviac zranení u dospelých vzniká práve pri posilňovaní a cvičení s náradím. Pri silovom tréningu platí viac ako pri ktoromkoľvek inom športe, že technické prevedenie je úplným základom. Možno si aj ty pamätáš, ako nás na základke na telesnej učili drepovať s nohami tesne pri sebe, zadkom takmer na zem a hneď niekoľkokrát za sebou. Pri takomto cvičení si nielenže koleduješ o to, aby si si uhnal akútne (seknutie v krížoch), či chronické (poškodené kolenné kĺby) zranenie. Navyše takéto cvičenie pre teba ani nemusí byť efektívne, keďže bez správnej techniky zapojíš všetky možné svaly, len nie tie, na ktoré ten konkrétny cvik slúži.
Napríklad k poškodeniu kolien pri posilňovaní s vysokými váhami a nesprávnou technikou dochádza postupne, nemusíš si na sebe všimnúť žiaden príznak. Nadmerná a nesprávna záťaž však poškodzuje kĺbové chrupky, ktoré sú potom náchylnejšie k zraneniam, najmä k poškodeniam meniskov, LCA (predného skríženého väzu), či postranných väzov. Okrem nesprávnej techniky si vieš obzvlášť vo fitku privodiť zranenie aj v prípade, že trénuješ pretrénovaný/á či vyčerpaný/á.
Z najbežnejších zranení pri posilňovaní patria presilenia, vyvrtnutia, seknutie, ale výnimkou nie sú ani vykĺbenia či roztrhnutia šliach (aj keď posledné dve sú prioritne záležitosťou dynamickejších aktivít).
A čo beh?
Beh je medzi športami hviezdou a väčšinou platí, že ľudia ho buď milujú alebo nenávidia. Obe skupiny, začiatočníkov aj profesionálov však pri behu môže potrápiť skupina zranení, ktoré sú pre beh typické. Najčastejšie bežecké zranenie je tzv. bežecké koleno, ktoré už zažila polovica bežcov. Prejaví sa tupou bolesťou v oblasti kolena a je kombináciou zápalu, svalovej slabosti, ale aj nedostatočnou pevnosťou svalov a väzov.
Ďalším častým zranením je tendinopatia Achillovky – čiže zápal Achilllovej šľachy, ktorý pri neliečení spôsobuje silnú bolesť a riziko roztrhnutia, ku ktorému často vedie. Plantárna fascitída – teda zápal fascie na ploskách nôh spôsobuje bolesť nielen pri behaní, ale aj pri samotnej chôdzi. Keďže beh patrí medzi dynamické športy a zapájaš pri ňom kolená a členky, ktoré sú k zraneniam najnáchylnejšie, k typickým zraneniam patria aj vyvrtnutia, v horšom prípade zlomeniny v členku, natrhnutia a roztrhnutia Achillovky či pri šprintoch a modifikovaných bežeckých aktivitách aj priame poškodenia kolenných väzov. Pri prevencii bežeckých zranení treba k pretrénovanosti a technike pridať aj kvalitnú bežeckú obuv, s ktorou podstatne znížiš riziko zranení najmä v oblasti dolných končatín. Dobrou radou je aj vyhýbať sa behu po betóne a iných tvrdých povrchoch, keďže tvrdý terén a nárazy sa prenášajú na kĺby, ktoré zbytočne zaťažujú a poškodzujú.
V amerických štatistikách sa len okrajovo spomínajú zimné športy či najpopulárnejšie loptové hry (s výnimkou basketballu). Na Slovensku síce presné štatistiky týchto konkrétnych prípadov neevidujeme, avšak, pomerne veľkú časť ortopedickej operatívy tvoria artroskopické operácie kolena, menisky či väzy. Keďže ide o bežné a časté zranenia, ktoré ťa dokážu vyradiť na dlhú dobu, dve najčastejšie si spomenieme aj bližšie.
Keď sa roztrhne alebo natiahne LCA – predný skrížený väz
Kolenný kĺb je každý deň zaťažovaný nielen pri športe, ale aj pri obyčajnom státí. Pre jeho flexibilitu, pevnosť a správnu funkciu potrebuješ nielen zdravé kĺbne chrupavky, ale aj väzy, ktoré koleno spevňujú. Úlohu hrá aj m. quadriceps, ktorý vie na seba „čiastočne prebrať“ záťaž kolena a laicky povedané, odbremeniť ho – to je aj dôvod, prečo v rekonvalescencii po zranení kolena cielime po spevnení tohto svalu, či už bicyklovaním alebo plávaním.
K mnohým väzom, ktoré spevňujú kolenný kĺb patria skrížené väzy – predný a zadný. Nás teraz bude zaujímať ten predný, ktorý sa zvykne natrhnúť, či úplne roztrhnúť hlavne pri futbale, lyžovaní, ale aj pri kontaktných športoch či niektorých atletických disciplínach, ktoré vyžadujú prudké brzdenie a zmeny smeru. Podľa Ministerstva zdravotníctva je ruptúra LCA je jedným z najčastejších poranení kolena u mladých ľudí, pričom jeho izolované ruptúry predstavujú skoro polovicu všetkých ligamentóznych (väzových) poranení kolenného kĺbu.
Vo vyspelých štátoch je incidencia ruptúry LCA 1/3000 obyvateľov za rok a ich incidencia stále stúpa, čo môžeme pripisovať rozmachu športov, ktoré kladú nároky na dynamiku a zároveň stabilitu kolena. S rastúcim významom kontaktných športov ako je futbal, hokej, lyžovanie, hádzaná, ragby či volejbal, sa pacientmi často stávajú ľudia od 15 do 30 rokov. 70 % úrazov vzniká počas športových aktivít, pričom podľa Ministerstva zdravotníctva SR medzi najrizikovejšie športy patrí zjazdové lyžovanie, basketbal, v našich podmienkach futbal – hlavne rekreačný.
Zaujímavé je, že u žien je vyššie riziko poranenia ako u mužov, čo je zapríčinené menšou pevnosťou väzov, menšou svalovou hmotou, možno aj hormonálnymi vplyvmi, keďže Hart vo svojej publikácii uvádza, že v LCA boli objavené receptory pre pohlavné hormóny, čo vysvetľuje väčšie riziko poranenia je u žien počas ovulácie. Prevenciou poranení LCA je samozrejme správna technika ale práve pri tomto type poranení ide skôr o smolu či hlúpu náhodu. Účinnou prevenciou pred zranením, resp. pomôckou v rekonvalescencii však je posilňovanie štvorhlavého svalu stehna, ktorý vie čiastočne kompenzovať funkciu LCA.
Menisky
S názvom meniskus si sa už určite stretol/la, ide o väzivové chrupky v kolene, ktoré spolu s väzmi tvoria stabilizátory kolena. Menisky sú jednými z najčastejších zranení kolena, pričom vnútorný meniskus sa poraní až 8 x častejšie ako ten vonkajší. Menisky sa zvyknú natrhnúť, resp. roztrhnúť pri podobných situáciách, ako LCA. Nebezpečné sú prudké pohyby, rotačné pohyby, rýchle zabrzdenia či zmeny smeru. Menisky sa môžu poškodzovať aj pri drepnutí, resp. kombinácii drepu s rotačným pohybom. Poranenia meniskov sa prejavia bolesťou, zasekávaním kolena, opuchom, zhoršenou pohyblivosťou atď. Poraneniam meniskov sa dá predísť dbaním na rozcvičku, správnu techniku, postupným navyšovaním záťaže či regeneráciou.
Záver
O športových zraneniach by sa dala napísať celá kniha (nielen jedna), zranenia kolena však patria medzi tie častejšie a môžu ťa vyradiť aj na niekoľko mesiacov, preto sme si tie najbežnejšie popísali bližšie. Ako sme už povedali, zraneniam sa dá predchádzať, niekedy však nie úplne zabrániť. Dávajme si preto pri športe pozor, dbajme na rozcvičku, techniku a myslime na to, že predvádzanie sa koľko dokážeme zdvihnúť môže pomôcť egu, nášmu zdraviu však rozhodne nie.
Ďalšie použité referencie:
https://medlineplus.gov/sportsinjuries.html
https://www.niams.nih.gov/health-topics/sports-injuries
https://www.hopkinsmedicine.org/health/conditions-and-diseases/sports-injuries/sports-injury-statistics
https://injuryfacts.nsc.org/home-and-community/safety-topics/sports-and-recreational-injuries/
HART, R.- ŠTIPČÁK, V. Přední zkřížený vaz kolenního kloubu, Maxford Jessenius, 2010, s.11-24, 25-56,181-182
Komplexné postupy MZSR pri rehabilitačnej liečbe po ruptúre LCA
