Veľký článok o frekvencii jedál máme tu. Myslím, že to je najrozumnejší článok na česko-slovenských internetoch, a verím, že ti doručí odpovede aj na tie otázky, ktoré ti ani len nenapadli. Dnes sa však ponoríme hlbšie. Sústredím sa na častejšie jedenie vs. menej časté jedenie v kontexte nášho apetítu, teda chuti do jedla a zápalových procesov. Čo hovoria najnovšie poznatky štúdie (1)? Má frekvencia jedál významný vplyv na kľúčové hormóny, ako je ghrelín (hlad), leptín (pocit sýtosti) a markery zápalu, ako je CRP (C-reaktívny proteín)?
Nová štúdia vyzerala takto
Zdraví dospeláci s rôznou hmotnosťou boli rozdelení do skupín počas 6-týždňového protokolu. Podstúpili dva rôzne stravovacie režimy - obdobie s vysokou frekvenciou stravovania (6 jedál denne) a obdobie s nízkou frekvenciou stravovania (3 jedlá denne) - aby sa zistilo, ako ich telo reaguje z hľadiska regulácie chuti do jedla a zápalu. Účastníci dostali štruktúrované stravovacie plány, ktoré boli navrhnuté tak, aby bol ich kalorický príjem konzistentný, takže jediný rozdiel bol v tom, ako často jedli.
Pred každým obdobím a po ňom im boli odobraté vzorky krvi na meranie hormónov hladu (ghrelín, leptín) a markerov zápalu (CRP). Účastníci denne hlásili svoje stravovacie návyky a dbali na to, aby dodržiavali svoj stravovací plán, či už to bolo trikrát alebo šesťkrát denne.
