Ako by povedali naši kolegovia z Česka: „Rozmohl se nám tady takový nešvar." V tomto duchu sme boli ako Fitclan (v zastúpení Vila) pozvaní do diskusie ohľadom ďalšieho revolučného trendu v oblasti výživy. Tentokrát ide o CARNIVORE DIET. Samozrejme, pozvanie od Michala Páleníka (ktorý to celé spískal a aj moderoval) sme s radosťou prijali a v kruhu odborníkov diskutovali o rizikách, ale aj benefitoch tohto prístupu k stravovaniu. Cieľom bolo položiť veci do širšieho kontextu a dať ľuďom na vec "iný" (science-based) pohľad. Neboli by sme to MY, keby si svoje tvrdenia nepodložili a neobhájili.
Cieľom bolo položiť veci do širšieho kontextu a dať ľudom na vec "iný" (science based) pohľad. Neboli by sme to MY, keby si svoje tvrdenia nevieme podložiť a obhájiť. A hoci ako v každej debate sa dalo povedať pri niektorých otázkach oveľa viac, nižšie dopĺňame timestamps spolu s referenciami k nim.
▶️ Video z diskusie (1. časť) ▶️
▶️ Video z diskusie (2. časť) ▶️
Je konzumácia (hovädzieho) mäsa problematická pre zdravie?
Na úvod začnime tak všeobecnejšie, pretože to bude prínosné pre širšie pochopenie celej problematiky. Za mňa (Vilo) ako účastníka tejto diskusie by som chcel zdôrazniť ešte dodatočne jednu z veľký výhod CARNIVORE dietovania. A síce, že nedostatočný príjem vysoko kvalitných bielkovín je v tomto kontexte nepravdepodobný. Je tomu tak preto, že základ tvorí značná konzumácia červené mäsa, predovšetkým hovädzieho. Pri riešení však vyššie uvedenej otázky je vždy nutné sa zamyslieť nad tým, že vyradenie jednej zložky potravy môže mať pozitívny dopad na určitú sféru zdravia, no v inej môže spôsobiť jeho zhoršenie. (Hovädzie) mäso je kvalitným zdrojom bielkovín (s hodnotu DIASS medzi 80-130), ľahko dostupného železa, vápnika, horčíka, selénu, zinku a rôznych vitamínov skupiny B, predovšetkým B12.
Svetový fond pre výskum rakoviny / Americký inštitút pre výskum rakoviny, odporúča maximálnu konzumáciu červeného mäsa v rozmedzí 350 - 500 g/týždeň. Spojené kráľovstvo odporúča napríklad 70 g denne. Hovoríme o jeho nespracovanej forme. Pre spracované červené mäso (typicky charakterizované pridaním množstva soli a/alebo konzervačných látok a.k.a. párky, salámy a pod.), odporúčajú - ak ich vôbec konzumovať - tak len veľmi málo (<50 g/deň).
Chudé červené mäso očistené o viditeľný tuk má odlišný vplyv na riziko srdcových chorôb (v porovnaní so spracovanými druhmi mäsa), pričom nezvyšuje ukazovatele zápalu alebo oxidácie. Príjem chudého hovädzieho mäsa (153 g/deň) v kontexte diéty obsahujúcej iba 6 % nasýtených tukov mal pozitívne účinky na kardiovaskulárne rizikové faktory, a viedol k zníženiu aterogénnych krvných lipidov (LDL-C) počas 12 týždňov. Samozrejme, krátkodobé intervencie s kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi ako cieľovým ukazovateľom neposkytujú odpoveď na potenciálny kumulatívny účinok vystavenie takýmto potravinovým zlúčeninám v priebehu času (v priebehu rokov).
V roku 2012 meta-analýza pozostávajúca zo 124 RCT štúdií, Maki a kol. nepreukázal, že by konzumácia hovädzieho mäsa významne zmenila profil krvných lipidov v porovnaní s hydinou a/alebo rybami. Podľa ďalšej systematickej review a meta-analýzy (2015) pozostávajúcej z 24 RCT štúdií, O'Connor a kol. zistil, že konzumácia ≥ 0,5 porcií (teda 35 g) červeného mäsa denne nemala nepriaznivý vplyv na krvné lipidy a lipoproteíny alebo krvný tlak. Jedna porcia bola definovaná na 70 g, pričom išlo o všetky druhy červeného mäsa. Post hoc analýzy nepreukázali žiadne rozdiely medzi kontrolnou a intervenčnou skupinou, či už išlo o konzumáciu 70 g - 130 g - 200 g alebo ≥ 210 g červeného mäsa za deň. Ak sa našiel nejaký rozdiel, tak jedine u HDL cholesterolu, ktorý bol zvýšený pri najvyššej dávke (≥ 7,5 oz; 210 g). Následná meta-analýza zistila, že 35 g porcia červeného mäsa denne nemá nepriaznivý vplyv na kontrolu glykémie alebo zápal u jedincov bez diagnostikovaného kardiometabolického ochorenia.
V najnovšej meta-analýze (2019) pozostávajúcej opäť z RCT štúdií (konkrétne ich bolo 36), Guasch-Ferré a kol. nezistil žiadne významné rozdiely medzi červeným mäsom a všetkými kombináciami porovnávaných diét, pre zmeny v krvnom lipidovom a lipoproteínovom profile alebo krvnom tlaku. Avšak, následná analýza odhalila zaujímavú vec a síce, že nahradenie červeného mäsa vysokokvalitnými rastlinnými potravinami (tj. sója, orechy či strukoviny) viedlo k priaznivejším zmenám hladín celkového cholesterolu, ako aj LDL-C.
Narozdiel od predošlej meta-analýzy z roku 2015 (O'Connor a kol.), tá uvedená vyššie (Guasch-Ferré a kol.) zahrnula ešte ďalších 13 RCT štúdií navyše a rozsah konzumácie červeného mäsa bol oveľa širší, od 46 g do 500 g/deň. Došlo pritom nielen k vzájomnému porovnaniu zdrojov bielkovín (vysoký vs. nízky príjem, hydina a ryby vs. červené mäso, atď.), ale dôležitý bol pohľad aj na celkovú kompozíciu stravy. Totiž, ak síce dôjde k zníženiu konzumácie mäsa na jednej strane, no na druhej strane jeho konzumácia je nahradená zvýšeným príjmom rafinovaných sacharidov, cukrov či zdrojov saturovaných tukov (maslo), benefity/negatíva sa môžu vytrácať či maskovať. Rastlinné zdroje bielkovín v porovnaní s červeným mäsom obsahujú menej saturovaných (nasýtených) tukov a sú bez cholesterolu, pričom majú viac mono-nenasýtených a polo-nenasýtených tukov, vlákniny, antioxidantov, polyfenolov a iných bioaktívnych zlúčenín. Nemožno opomenúť, že mäso má vysoký obsah fosfatidylcholínu, cholínu, karnitínu a aj trimetylamín-N-oxidu (tzv. TMAO), ktorých vplyv na zdravie je stále diskutovaný.
Preto problematika jeho konzumácie nie je čierno-biela ako by ju chceli niektorí vykresliť. Ziadny extrémny prístup nie je v tomto smere opodstatnený. Ci už jeho absolútna eliminácia z jedálnička (vegáni) alebo naopak jeho výlučná konzumácia (carnivore).
Timestamps k jednotlivým výrokom v rámci diskusie (1. časť)
- 20:25
V súčasnosti je stále RDA stanovená na 0,8g/kg TH. Avšak, stále pribúdajú dôkazy, že až dvojnásobné zvýšenie tohto množstva (1,2 - 1,6 g / kg) je vhodné pre celkové zdravie. Pokiaľ sa bavíme o športovcoch, môže sa to jemne líšiť na základe povahy vykonávanej športovej aktivity. Avšak všeobecne platí, že príjem od 1,4 – 2 g/ kg TH, resp. 1,6 – 2,2g / kg TH bude pre väčšinu optimálny.
- 22:37
Jeden z najdôležitejších výskumníkov pri téme vysoko-bielkovinovej stravy a jej vplyve na zdravie, Jose Antonio, vykonal v tejto otázke niekoľko zaujímavých štúdií.
Táto štúdia sa zaoberala príjmom bielkovín cca 3 g/kg počas štyroch mesiacov. Ďalej tu máme asi najznámejší výskum z roku 2016, kedy sa skúmal vplyv 2,5 - 3,3 g/kg bielkovín počas jedného roka. Aj v ďalšom Joseho výskume počas dvoch rokov ľudia jedli viac než 2,2 g/kg bielkovín. Závery sú vo všetkých prípadoch rovnaké. Neboli zistené žiadne negatívne účinky na krvné lipidy, obličky či pečeň. A keď sa pozrieme na extrémnejšie prípady, konkrétne 4,4 g/kg (to už je extrémne množstvo), môžeme povedať, že vidíme rovnaké výsledky. Vysoký príjem bielkovín je (u zdravého človeka) z hľadiska obličiek v poriadku. Otázkou je, či by sa niečo zmenilo pri 10, 20 alebo 30 rokov dlhom skúmaní, ale takého niečoho sa nedočkáme, takže musíme vychádzať z toho, čo vieme. Platí teda, že:
"Stručne povedané, jednotlivci, ktorí sa venujú tréningu a ktorí sú inak zdraví, môžu konzumovať 4- až 5-násobok hodnoty RDA bez toho, aby to malo nežiaduce účinky."
- 25:20
K otázke, či dokážeme maximalizovať náš výkon pri nízkom príjme sacharidov by bolo treba komplexný článok, pretože je tu veľa nuáns. No uvediem iba zopár príkladov.
Hlavným cieľom tejto štúdie bolo otestovať u trénovaných bežcov, či obmedzenie sacharidov (dva dni na príjme <1.5 g/kg/d vs. >5 g/kg/d) v strave po cvičení, ktoré vyčerpalo glykogénové zásoby ovplyvňuje následný výkon v časovke na 1500m. Rozdiel vo výkone bol v priemere 4,5 s (~2 %) v neprospech nízkeho príjmu sacharidov (reálne zjedli 1g/kg TH oproti vysokému príjmu, ktorý bol skoro 10g na kg TH).
V úvahu môžeme vziať aj dlhší čas do vyčerpania počas sacharidovej diéty (HC) v porovnaní s nízkosacharidovou (keto) diétou (LC). Burke a kol. preukázali, že už po troch týždňoch tréningu na LC diéte sa vytrvalostný výkon zhoršuje o 1,6 % zatiaľ čo HC diéta tento výkon zlepšuje o >6 %.
Zo stanoviska ISSN k výžive a športovému výkonu vyplýva, že: Pri dlhších tréningových jednotkách (viac ako hodinu) sa jednoznačne preukázalo, že konzumácia 0,7 g sacharidov na kg telesnej hmotnosti (približne 30-60 g/h) predlžuje vytrvalostný výkon. Konzumácia sacharidov počas cvičenia je dôležitejšia predovšetkým v situáciách, keď športovci nie sú "sacharidovo-naplnení", nekonzumujú jedlá pred cvičením alebo obmedzujú svoj energetický príjem pri chudnutí.
- 31:20
Musím(e) upresniť svoj výrok. Síce nejaké štúdie predsa len existujú, nemáme žiadne RTC štúdie (ako zdôraznila doc. MUDr. Adela Penesová, PhD.), ktoré by porovnávali Carnivore stravovanie s iným spôsobom dietovania pri pohľade na ich dopad na zdravie, výkon etc. v dlhodobom horizonte.
Napríklad zo záverov tejto štúdie (Behavioral Characteristics and Self-Reported Health Status among 2029 Adults Consuming a "Carnivore Diet") sa môžeme dočítať, že dospelí konzumujúci Carnivore stravu zaznamenali len málo nepriaznivých účinkov a namiesto toho uvádzali zdravotné prínosy a vysokú spokojnosť. Rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení boli variabilne ovplyvnené. Super nie? A teraz doplním kontext. Je fakt znepokojujúce zahrnutie údajov, ktoré účastníci sami poskytli/oznámili, pričom sa tieto týkajú metabolických markerov, ako sú krvné lipidy. Je neštandardné, aby štúdia obsahovala takéto údaje, ktoré sú neoverené a tiež podliehajú skresleniu v rámci osobného biasu. Je to jednoducho veľmi dobrý príklad, prečo nemáme brať self-report metódu mimo kontext populácie, od ktorej boli tieto údaje zozbierané. Vzorka nie je od začiatku reprezentatívna pre normálnu populáciu, takže závery zo vzorky pre širokú verejnosť nie sú podložené.
Rovnako nájdem aj tzv. Case studies , ktoré sú však na jednom človeku a vyžadujú si rovnaké širšie skúmanie v rámci RTC štúdií.
1:01:10 Účinok cholesterolu prijímaného zo stavy a jeho vplyv na krvné lipidy priamo súvisí s množstvom cholesterolu, ktorý sa konzumuje ako súčasť saturovaných tukov
Cholesterol, ktorý konzumujeme môže ovplyvniť hladinu cholesterolu v krvi, Pri tomto konštatovaní však musíme zvážiť dva aspekty, a síce:
➡️ rozsah takéhoto účinku
➡️ vzájomné vzťahy s inými potravinovými zložkami
Potraviny s vysokým obsahom nasýtených tukov obsahujú často zároveň aj vysoké množstvo cholesterolu. Príklady nižšie vychádzajú z dát Národnej databáza živín USDA.
Rozdiel pri vyššom príjme cholesterolu a jeho vplyv na hladiny krvného cholesterolu bol pozorovaný napríklad v týchto dvoch štúdiách. Zistilo sa, že jeho vplyv na krvné lipidy je malý v prípade vyššieho pomeru polynenasýtených tukov ku nasýteným tukom (tzv. P:S ratio). Ak sa však cholesterol konzumuje súbežne s vysokým príjmom nasýtených tukov, existuje aditívny účinok na krvné lipidy s vysokým obsahom cholesterolu v potrave.
V prvej sa skúmané podmienky sa líšili v pomere polynenasýtených a nasýtených tukov (P:S), pričom v základe obsahovali 300 mg cholesterolu z potravy. Diéty s vysokým obsahom cholesterolu obsahovali 750 mg alebo 1 500 mg cholesterolu z potravy denne. Zistilo sa, že pri diétach s nízkym obsahom PUFA (polynenasýtených tukov) a vysokým obsahom SFA (t. j. s najnižším pomerom P:S) obe hladiny pridaného cholesterolu z potravy významne zvýšili low-density lipoprotein cholesterol (LDL-C) v krvi. Naopak, v skupinách s vysokým PUFA/nízkym SFA nemalo pridanie až 1500 mg cholesterolu z potravy žiadny významný vplyv na krvné lipidy.
Druhá štúdia, kontrolovaná intervencia, skúmala, či existuje aditívny účinok cholesterolu prijímaného z potravy na krvné lipidy v kontexte diéty s vysokým obsahom SFA (60 g/d) alebo PUFA. V diétach s vysokým obsahom cholesterolu sa jednalo o 630 mg/deň. Diéta s vysokým obsahom cholesterolu/vysokým obsahom SFA významne zvýšila celkový cholesterol zo 164 mg/dl (4,2 mmol/l) na 193 mg/dl (5,0 mmol/l) počas šiestich týždňov. Zvýšila sa aj hodnota LDL-C o 25,4 mg/dl (0,65 mmol/l).
Tieto štúdie jednoducho zdôrazňujú priamy súvis medzi cholesterolom v strave a nasýtenými tukmi.
1:01:35 Protektívna úloha konzumácie zeleniny a ovocia pri súčasne vysokej konzumácii mäsa
Existujú presvedčivé dôkazy, že vláknina môže znížiť výskyt a úmrtnosť na ochorenia srdca a rakovinu. Nedávny súhrnný prehľad 31 meta-analýz ukázal trvalo priaznivé výsledky pri porovnaní najvyššieho príjmu vlákniny vs. najnižší príjem. Pri srdcových ochoreniach je to pravdepodobne spôsobené schopnosťou rozpustnej vlákniny znižovať LDL cholesterol o približne 10-14 mg/dl. Pri rakovine sa zdá, že príjem vlákniny má zohráva najväčšiu úlohu pri znižovaní rakoviny hrubého čreva a konečníka a zároveň má možný preventívny účinok na rakovinu pažeráka, žalúdka, pankreasu, konečníka, vaječníkov a prsníka.
Znamená to, že ak budete jesť dostatok vlákniny, že nedostanete rakovinu? Nie. Znamená to, že ak budete jesť dostatok vlákniny, že nemôžete mať rakovinu hrubého čreva? Nie. Znižuje to však vaše riziko pravdepodobne o ~20 % na základe štúdií. Ak budete praktizovať CARNIVORE diétu, tiež to neznamená, že dostanete rakovinu hrubého čreva. Ale jednoducho si zvyšujete svoje riziko.
Ľudia, ktorí jedia stravu s vysokým obsahom mäsa (väčšinou červené a spracované mäso), majú tendenciu mať vyššiu mieru rakoviny. Keď ich konzumácia (zeleniny, ovocia, vlákniny etc.) však bola vysoká, nepreukázalo sa spojenie červeného mäsa s rakovinou, dokonca ani pri vysokom príjme.
1:01:45 Existuje príčinná súvislosť medzi LDL a aterosklerózou a priebehom KVO
Príčinný vzťah medzi LDL-C a vývojom aterosklerózy bol u ľudí komplexne demonštrovaný mnohými štúdiami. Máme dôkazy z epidemiologických štúdií, ako napríklad Framinghamskej a MRFIT, ktoré preukázali, že zvýšené hladiny (celkové) cholesterolu v krvi sú spojené so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych príhod. Následne sa zistilo, že hladiny LDL-C sú priamo spojené s týmito kardiovaskulárnymi príhodami. Štúdia siedmich krajín od Ancela Keysa ukázala, že úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca bola vyššia v krajinách s vyššou hladinou cholesterolu v krvi (napríklad Fínsko, Nórsko a USA) než tomu bolo v krajinách južnej Európy a Japonska s nižšími hladinami cholesterolu v krvi. Vysoká hladina cholesterolu tak bola priamo spojená celkovým množstvom nasýtených tukov v rámci stravy. Na základe týchto štúdií sa zrodila tzv. cholesterolová hypotéza, ktorá predpokladá, že pri znížení úrovne LDL-C dôjde k zníženiu kardiovaskulárnych príhod.
Táto príčinná súvislosť sa však netýka len rozsahu zvýšených LDL-C, ale aj trvania celkovej doby expozície. Ateroskleróza nie je niečo, čo sa rýchlo rozvíja; vyvíja sa počas celého života. Úlohou LDL-C pri jej riadení predstavuje kumulatívna expozícia.
1:02:55 Vysoký príjem nasýtených tukov (SFA) má negatívny vplyv na hladiny LDL-C
Strava založená výlučne na mäse a živočíšnych tukoch môže obsahovať vysoké množstvá nasýtených tukov a cholesterolu, čo môže z dlhodobého hľadiska zvýšiť riziko srdcovo-cievnych ochorení, vysokého krvného tlaku a zvýšenej hladiny cholesterolu v krvi, najmä u jedincov citlivých na tieto faktory.
Najväčšia miera dôkazov z dlhodobých kohortových štúdií o vzťahu medzi SFA, krvnými lipidmi a úmrtnosťou na CHD bola pozorovaná u fínskej populácie. Počas obdobia 50-tych a 60-tych rokov 20. storočia trpela fínska populácia totiž najvyššou celosvetovou úmrtnosťou na ischemické ochorenia srdca, ktorá korelovala aj s najvyššími hladinami lipidov v krvi v celej populácii. Príjem SFA bol na úrovni 19 – 24 % z celkových prijímaných kalórií. V roku 1972 bola koordinovaná intervencia v oblasti verejného zdravia zameraná na zníženie štyroch hlavných rizikových faktorov v celej populácii: krvných lipidov, hypertenzie, adipozity a sadzby za fajčenie.
Aby sa dosiahlo zníženie krvných lipidov, kampaň sa zamerala na príjem SFA špecificky prostredníctvom zníženia konzumácie masla, ktoré predstavovalo primárny potravinový zdroj SFA u tejto populácie. Počas 35-ročného obdobia sa úmrtnosť na ischemické ochorenia srdca znížila o 80 %, z toho zníženie lipidov v krvi predstavovalo 67 % poklesu úmrtnosti. Zníženie hladiny lipidov v krvi v celej populácii bolo primárne spôsobené dosiahnutím zníženia príjmu SFA z priemeru 23 % na 13 %. Čo dáva väčšiu váhu fínskemu príkladu je, že tieto zmeny v príjme SFA, krvných lipidoch a riziku CHD sa vyskytli v kontexte relatívne žiadnej zmeny v miere fajčenia a nárastu BMI v celej populácii.
K tvrdeniu, že “hypotéza lipidov” je neúplná, pretože nezohľadňuje HDL a jeho vplyv na riziko aterosklerózy
Tento bod som priamo neotvoril, no zdá sa mi za vhodné ho v kontexte diskusie doplniť.
HDL je skutočne spojený so zníženým CVD a zlepšeným metabolickým zdravím. Dlho sa myslelo, že dôležitá nie je samotná hladina LDL, ako skôr pomer LDL k HDL (ratio LDL:HDL). Treba však poukázať na pár súvislostí. Lieky, ktoré zvyšujú HDL, mali iba neuspokojivé výsledky pri znižovaní rizika KVO. Podporujú to aj štúdie tzv. Mendelolianovské randomizované štúdie, ktoré nepreukázali "ochranný účinok" prirodzeného zvýšenia HDL pri KVO. Navyše, aj keby zvýšená hladina HDL mala takúto protektívnu úlohu pred CVD, nevylučuje to fakt, že vyššie úrovne LDL sú stále nezávislým rizikovým faktorom. Dokonca aj ľudia s vysokou hladinou HDL, ak majú zároveň aj nízky LDL, sú viac chránení pred KVO ako ľudia, ktorí majú vysoký HDL a vysoký LDL.
Timestamps k jednotlivým výrokom v rámci diskusie vol . 2
- 3:30
Martin zrejme hovorí o tejto case study kde 18-ročná športovkyňa divízie NCAA II začala s CARNIVORE diétou mesiac pred začiatkom futbalovej sezóny. Celkovo bolo u nej odsledovaných a zaznamenaných 22 zápasov počas 13 týždňov. Dáta ukázali zaujímavú vec. A síce, že až po intervencii zo strany dieotologičky v polovici sezóny a dodatočnej konzumácii sacharidov (iba 16g z ovocia resp. 200g ovocia) bližšie k hraciemu času sa zlepšili ukazovatele jej výkonnosti. Inak povedané, už takéto malé množstvo zrovnalo jej výkon zo zvyškom mužstva.
- 7:15
Stravovanie založené na vysoko-spracovaných potravinách spôsobuje (pri stravovaní ad libitum) zvýšený príjem energie a prírastok na hmotnosti na rozdiel od nespracovaných potravín.
- 8:10
Viaceré štúdie preukázali pozitívny vplyv redukcie prebytočnej hmotnosti, ale napríklad konkrétne tu ľudia s obezitou, ktorí znížili svoju hmotnosť o 5 %, mali zlepšenie metabolických funkcií v mnohých tkanivách vrátane tuku, pečene a svalov, pričom vyšší úbytok hmotnosti o 10 až 15 % viedol k ďalším zlepšeniam.
11:40 Osobná skúsenosť a odborný pohľad na Carnivore diétu od MUDr. BORISA BAJERA, PhD.
52:20 Dopad konzumácie mäsa a jeho produkcie na environmentálne - životné prostredie
Na základe dát spracovaných webom Our World In Data vidíme, že potravinový systém vytvára ekvivalent ~ 13,7 miliárd metrických ton oxidu uhličitého (CO2 ekv.), tj. 26 % emisií skleníkových plynov. Inak povedané, 1/4 zo všetkých emisií CO2 celosvetovo. Emisie skleníkových plynov pochádzajúce z dopravy týchto potravín tvoria len malé množstvo emisií. Preto argument o kupovaní lokálnych potravín je logický a vzhľadom na podporu domácej produkcie správny, no rieši problém iba minimálne (viď grafiku, 6 % z tých 24 %). Energia, či už vo forme elektriny, tepla, dopravy alebo priemyselných procesov, predstavuje väčšinu emisií skleníkových plynov - 76 %.
V porovnaní, ktoré je zobrazené nižšie, sa pozeráme na celkové emisie skleníkových plynov na kilogram uvedenej potraviny. Táto metrika nezohľadňuje len CO2, ale všetky skleníkové plyny dokopy (metán aj oxid dusný). Z grafu nižšie vyplývajú obrovské rozdiely v emisiách skleníkových plynov rôznych potravín. Celkovo majú živočíšne potraviny tendenciu zanechávať vyššiu stopu ako rastlinné. Pri produkcii kilogramu hovädzieho mäsa sa emituje 60 kg skleníkových plynov (ekvivalenty CO2). Jahňacie mäso a syr ich emitujú viac ako 20 kg na kilogram, pri hydine či bravčovom mäse je to 6 a 7 kg na kilogram. Napríklad taký hrášok emituje iba 1 kg na kilogram. Pri klasickom mlieku vs. tom z rastlinných zdrojov to už nie je taký rozdiel, 3 vs. 1 kg.
Na grafike nižšie je vyobrazený trend, aký smerom sa bude zvyšovať environmentálny tlak u jednotlivých druhov potravín do roku 2050. V roku 2021 bola priemerná spotreba mäsa na osobu za rok na Slovensku na úrovni 71 kg a v Česku 84 kg. Medzi najväčších konzumentov mäsa patria, neprekvapivo v USA - cez 125 kg. Naopak k najnižším konzumentom sa zaraďuje napríklad India so spotrebou okolo 14 kg. A teraz si predstavme, že by v Indii s populáciou 1,35 mld. obyvateľov konzumovali ročne rovnaké množstvo mäsa ako u nás.
57:40 Stravovanie, ktoré zahŕňa konzumáciu orechov je spojené so zníženým celkového cholesterolu ako aj LDL-C
V našej diskusii som nemal možnosť poukázať na túto súvislosť uvedenú v nadpise, preto ju uvádzam na záver v momente, keď Dávid začal hovoriť o anti-nutrientoch. Myslím, že to dobre zhrnul, takže k tomu už nebudem dopĺňať navyše.
Orechy sú dobrým zdrojom nenasýtených tukov a sú bohaté na vlákninu, minerály (draslík, vápnik a horčík), vitamíny (foláty a vitamín E), fytosteroly a polyfenoly. Mandle, lieskové orechy, pistácie, kešu oriešky a arašidy sú bohaté na mononenasýtené tuky (MUFA), zatiaľ čo vlašské orechy sú bohaté na polynenasýtené tuky (PUFA). Podrobnejší popis nájdete na grafikách nižšie.
Podľa nedávnej naratívnej review z klinických štúdií vyplýva, že konzumácia orechov celkovo a špecifických druhov orechov zlepšuje profily krvných lipidov viacerými mechanizmami. Konkrétne, stravovanie obohatené o orechy je spojené so zníženým celkovým cholesterolom, LDL-C a TG v porovnaní s kontrolnými diétami. Niektoré RCT tiež preukázali výhody pri znižovaní hladín ApoB a zlepšovaní profilu lipoproteínových subčastíc. Zdá sa, že hlavným determinantom znižovania cholesterolu je samotná veľkosť dávky orechov ako ich konkrétny orechov.
V tomto kontexte však netreba zabúdať, že hoci orechy sú vhodnou potravinou ich energetická hodnota nie je zanedbateľná (viď grafika nižšie).
Dúfam, že sa vám naša diskusia páčila. Skromne verím, že vďaka nej a našim referenciám získate objektívnejší pohľad na problematiku Carnivore diéty. Neexistuje len jedna najlepšia diéta; vždy je dôležité umiestniť ju však do rozumného kontextu, aby dávala zmysel.
